História

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania
na Slovensku Budimír

Po roku 1326, keď sa Budimír stal sídlom tamojších feudálnych pánov, sa v Budimíre spomína fara. Za vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 – 1335 bol v Budimíre farárom Filip a budimírska fara sa počítala do drienovského archidiakonátu. Nemusíme pochybovať, že oblasť budimírskej fary bola spätá aj so širším okolím, najmä so slobodným kráľovským mestom Košice, sledujúc historický vývoj aj v oblasti kresťanského vyznania, popri politike a hospodárení.  Toto badáme aj pri šírení reformačných myšlienok. V Košiciach vznikol evanjelický cirkevný zbor už v roku 1521, možno usudzovať, že  evanjelici – luteráni, tiež aj reformovaní – kalvíni, mohli byť v Budimíre a okolitých obciach už v ranných fázach šírenia reformačných myšlienok, nakoľko sa na vidieku rýchlo evanjelická viera šírila, ako o tom svedčí všeobecný dejepis šarišských evanjelikov. V dejinách je zaznamenané že,  Biró Devai Matias, Koks Leonard, Erdélyi Anton, Landneí Samuel, Lang Esaias, Stókkel Leonard a Perényi Peter tí všetci pod veľkou Božou ochranou rozširovali evanjelium medzi Košicami a Prešovom, až na toľko že onedlho bolo v Šariši 90 matkocirkvi. Tento počet sa neskôr pre veľké prenasledovanie veľmi zmenšil, ukončilo sa to v roku 1790. Medzi zbormi pôvodného šarišského seniorátu sa nachádzajú aj Seniakovce. Seniakovce sú dnešná filiálka cirkevného zboru Budimír. Pri archeologickom výskume súčasného rímskokatolíckeho kostola v Ploskom boli odkryté fresky, ktoré zachytávajú v oltárnom priestore desatoro Božích prikázaní a citáty z Božieho slova, formulácie typické pre protestantské kostoly v 16 a 17. storočí.

História šarišského evanjelictva zachytáva rok 1666, kde sa spomína, že fília (pravdepodobne Budimír) má kamenný rozpadajúci kostol, 3 kamenné oltáre bez obrazov a tiež, že kalich sa stratil vo vojne s Nemcami. K veriacim prichádzal farár Ján Mercz zo (Šarišských) Bohdanoviec.

starý evanjelický kostol

starý evanjelický kostol

Roku 1696 sa spomína v Beniakovciach drevený luteránsky kostol a v prvej polovici 18. storočia patrili luteráni z Beniakoviec do slovenskej evanjelickej cirkvi v Košiciach. V rokoch 1721 a 1722 sa uvádza, že kostol v minulosti v Budimíre užívali spoločne evanjelici a reformovaní – „Jednej častky ráno, druhej časti po obede kázal v nich farár.“ Dianie v druhej polovici sedemnásteho storočia a začiatkom osemnásteho je poznačené  v spoločnosti vzájomným konfliktom reformácie a protireformácie so snahou o rekatolizáciu. Pre Budimír je vystihnuté užívaním kostola ako je zaznamenané v rokoch 1721 a 1722 – v dobe Szuhayho ho používali evanjelici, potom ho zaujali katolíci, opäť nasledujúcich 14 rokov bol užívaní evanjelikmi, potom 9 rokov katolíci, na 8 rokov evanjelici a posledných 8 rokov ho prevzali katolíci. A to aj napriek tomu, že v obci bolo najviac evanjelikov. Pred kuruckým svetom barón Fischer kostol napokon zaujal pre katolíkov.

Aj napriek rekatolizačným snahám nepodarilo sa vymazať evanjelické vyznanie z Budimíra a zo susediacich obcí. Svedčia o tom zápisy krstených či sobášených v rímskokatolíckych matrikách, kde sú mnohí uvádzaní ako luteráni. Začiatkom devätnásteho storočia, konkrétne v roku 1806 sa spomína, že Budimír je filiálkou cirkevného zboru Obišovce. Predpokladáme, že aj susedné obce, ktoré nespadali pod cirkevné zbory Košice či Žehňa, ak v prípade vyššie uvedených Beniakovciach. Základy kostola, ktorý je postavený na pozemku záhrady Ujházyho s bránou ku krajinskej ceste, boli položené v máji roku 1797. Dala ho postaviť Anna Rosina (Ružena) Pulszky, vdova po Danielovi Ujházym. Posvätený bol 26. augusta 1798. Nachádza sa v ňom krypta rodiny Ujházyovcov. Kalich, ktorý je pozlátený, daroval v roku 1800 Samuel Ujházy, zvon darovala vdova Rosina Ujházyová. Terezia  Máriassy  Zjházyivá darovala zlatom vyšívané prestieradlo k Večery Pánovej, Polexina Ujházy darovala zlatom vyšívanú albu. V kostole je náhrobný nápis hrdinu Pavla Alexandra Ujházyho podplukovníka jazdy, ktorý padol 5. apríla 1799, 31 ročný v Taliansku (pri Verone), keď bojoval v armáde cisára Františka proti Francúzom.

V Ujházyovcoch našla evanjelická cirkev horlivých zástancov. Z nich si volili aj svojich dozorcov Samuela Ujházyho a Ladislava Ujházyho.

Pre históriu tohto cirkevného zboru je potrebné poznamenať, že kostol posvätený v roku 1798 bol v roku 1849 zničený nepriateľským zásahom, v roku 1866 nejakým zločincom bol vyrabovaný. V roku 1879 bol opravený.

Jozef Ujházy  prvý dozorca cirkevného zboru

Budimír sa stal matkocirkvou v roku 1869, čím sa osamostatnil od cirkevného zboru Obišovce. K založeniu nového cirkevného zboru došlo následkom veľkodušnosti  Jozefa Ujházyho a jeho manželky Žofii Ujházy, rod. Prisznicz, ktorí 20. októbra 1897 na pamiatku jediného syna Árpada, ktorý zomrel 27. septembra 1867, založili „Základinu Árpáda Ujázyho“. Táto významná základina bola potvrdená biskupom. Jeden hodnoverný exemplár bol daný zboru a druhý exemplár bol uložený na Seniorskom úrade šarišsko-zemplinského seniorátu. Obsah tejto významnej listiny je tento (preklad z latinčiny): „ Základná listina na základe ktorej my, t.j. Jozef Ujházy a ja manželka  rod. Žofka Ujházy-Priszniczová, nakoľko jediný vrelo milovaný syn bol z ich náručia vytrhnutý a s ním i potomci tejto rodiny podľa meča vymreli, aby v Budimíri skrze našich predkov bola založená  jedna stála evanjelická a.v. cirkev, ktorá na pamiatku zvečneného nášho syna Arpáda Ujházyho bola pomenovaná, podľa ktorej povolaný nadriadený cirkevný úrad po zaknihovaní spracoval: Budimírskému ev. duchovnému  600 zaltých. Podľa  čísla dvadsať – 20 siah káblov oráčiny, dľa čísla dvanásť- 12 siah viedenských štiepaného dreva na vykurovanie, v lete voľné pasenie 3 kráv s panskými kravami, konečne riadny byt s hospodárskymi stavbami; Budimírsky ev. učiteľ 300 zlatých, podľa čísla šesť – 6 káblov oráčiny, podľa čísla šesť – 6 siahy viedenského štiepaného dreva, byt s jednou osobitnou učebňou, konečne 1 dobytok voľného pasenia s panským dobytkom; na udržovanie budimírského ev. chrámu a najmä pod ním sa nachádzajúcej hrobky Ujházyovskej rodiny a na udržiavanie farárskych a učiteľských budov, ale len pre budovy zakladáme ročný dôchodok tristo číslom – 300 zlatých. Týchto tristo zlatých má sa vždy pri štvrťročnej výplate zložiť cieľom úrokovania do košickej sporiteľne alebo v záložni uložiť cieľom úrokovania a z prvej väčšej sumy veža nech sa pokryje medeným pechom, kostol plechom alebo škridlicou nech je pokrytý. Knižka od sporiteľne, alebo záložne bude  vždy u niektorého člena na panstve zložená a potom však u šarisko-zemplinského seniora, ktorý ju cieľom vykonania vkladov štvrťročne pošle hospodárskemu úradníkovi v Budimíri. Vyššie spomínaných 1200 zlatých sa má vyplácať po 300 zlatých štvrťročne tak, aby číselne množstvo tých tisícdvesto zlatých pri každej zmene, alebo devalvácií bolo zachovaných v terajšej hodnote 1 striebornej zlatky v pomere ku kovovej hodnote. Platenie týchto 1200 zlatých sami dáme vložiť, ako večnú ťarchu nášho budimírského majetku do pozemkovej knihy , a to 18 siah dreva a 4 kusy pastvy zaknihujeme ako intravilán. Pozemky budú vymerané a prepíšu sa za farársky a učiteľský základ osobitnou listinou. Za záväzok každému farárovi a učiteľovi ustanovujeme: Farár je povinný riadne si vykonávať svoje farárske povinnosti a svojím  dobrým morálnym životom byť príkladom pre ľudí; povinný je tiež  v chráme na našej rodinnej hrobke alebo na svojich budovách vzniknuté poškodenia hlásiť ešte žijúcemu členovi našej rodiny, po jeho smrti príslušnému seniorovi, aby sa z ročných 300 zlatých ihneď opravili. O ročných opravách je povinný podať vyúčtovaniu  a správu seniorálnemu konventu aj vtedy ak by sa ani žiadna oprava nevykonala; farár je povinný povedať po jednej príležitostnej modlitbe na službách Božích pri príležitosti smrti členov našej rodiny pochovaných v rodinnej hrobke. V našej rodinnej hrobke v Pánu už odpočívajú títo členovia našej rodiny aj s dátumom ich úmrtia:6.  januára 1826 Jozef  Ujházy, 11. januára 1834 Tetezia Ujházyová rod.Dessewffy, 26. marca  1845 Antal Ujházy, 27. marca  1846 Ľudovít Ujházy, 8. mája 1845 Alžbeta Ujházyová, 25. septembra 1803 Anna Rozina Ujházyová, 1830 Ujházyová rod. Terézia Mariassyová, 27. septembra 1867 Arpád Ujházy, 6. novembra 1862 Mária Ujházyová manželka Konštantína Reisza, 8. novembra 1843 Gustáv Ujházy; povinný je farár každú nedeľu po službách Božích mládež vyučovať v reči maďarskej a to prakticky i teoreticky; povinný je dozerať na školskú výučbu, aby učiteľ dobré konal svoje povinnosti. Povinnosti učiteľa budú: chovať sa k farárovi a k ostatným cirkevným predstaviteľom úctivo a plniť riadne zverené úlohy; horlivo a vecne vykonávať svoj chrámový i vyučujúci úrad; v škole podľa riadneho rozvrhu vysvetľovať náboženské cítenie a dobré mravné chovanie. Rozširovať maďarskú reč a robiť ju obľúbenou. Nakoľko fília budimírska podľa poriadku sa odlúči od obišovskej, kde doteraz prislúchala bude vystupovať ako matkocirkev. Oddelením stratia Obišovce dôchodok, ktorý doteraz užívali od fílie. Bude táto záležitosť prejednaná so seniorátom. Cirkevný zbor je ochotný túto stratu akceptovať. Terajší cirkevný zbor dávame do pozornosti šatrišsko-zemplinskému  seniorátu a pod ochranu Potišskému dištriktu, aby sa o nás staral. Všetkých veriacich porúčam do Božej milosti. Táto zakladajúca listina bola vlastnoručne nami podpísaná a jeden exemplár bude uložený v archíve šarišsko-zemplínského seniorátu.

Túto zakladajúcu listinu podpísal potišský superindendant  e.a.v., ktorý ju dňa 6. decembra 1867 v Dobšinej podpísal Karol Máday, superintendent. Na základe „základiny“ stal sa Budimír matkocirkvou novovytvoreného cirkevného zboru dňa 17. decembra 1869. Dňa 28. novembra bola uzavretá priateľská zmluva, na základe ktorej ako odmenu za odstúpenie budimírskej fílie obišovská cirkev dostala 900 zlatých. Hneď po osamostatnení bol postavený byt pre farára a veža, ktorá bola dokončená v roku 1879.

13. októbra 1935 bol posvätená nová evanjelická fara v Budimíri. Bohoslužby sa konali na dvore pred farskou budovou. Slovo Božie kázal senior vp. Július Hajdu z Prešova a posviecujúcu reč mal dp. Biskup Čobrda. Kľúče miestnemu kňazovi odovzdal zborový dozorca Juraj Králik. Približne v rokoch 1935 – 1937 sa zrekonštruovala modlitebňa v Beniakovciach (obr. 2), kde pôsobili aj sestry Royové. Modlitebňa v Beniakovciach bola zrekonštruovaná v roku 1976, kedy nadobudla charakter kostola.

Cirkevný zbor uvažoval o potrebe nového kostola v Budimíre. V roku 1938 položili základný kameň pod nový kostol, bola podaná žiadosť o podporu Hodžovej vlády. Bol to rok Mníchovskej dohody, kde 29. septembra 1983 zástupcovia veľmocí rozhodli o nepriaznivom vývoji ČSR.

Dôležité je aj spomenúť rodákov z Budimíra, ktorí pôsobili alebo pôsobia ako evanjelickí farári: Juraj Kevický pôsobil v Zvolenskej Slatine (v súčastnosti na dôchodku), Vladimír Mako pôsobil v Brezne (v súčastnosti na dôchodku), Radoslav Grega pôsobí v Opinej a Peter Andrejčák v Hodoši (Slovinsko).

Stavby kostolov v cirkevnom zbore Budimír

Za pôsobenia zborového farára Daniela Dudáša boli postavené tri kostoly v cirkevnom zbore – v Budimíre, Chrastnom a Rozhanovciach.

Kostol v Budimíre

Pozemok pod kostol v Budimíre darovala rodičia pána farára V. Maka. Prvé povolenie na stavbu nového kostola v Budimíri bolo vydané 3. novembra 1969 a ešte v tom roku boli urobené základy. Stavba kostola bola však najprv ústne v roku 1971 pozastavená vtedajším ONV a potom aj písomne v roku 1972 po podaní odvolania cirkevným zborom a generálnym biskupským úradom. Ďalší pokus sa začal v roku 1989 znovu v novembri, kedy zborové presbytérium ešte pred zmenou v našej spoločnosti rozhodlo o tom, že podá žiadosť na dokončenie započatej stavby. Po zmene spoločenských pomerov sa skutočne začiatkom roku 1990 podala žiadosť o dokončenie stavby a tá bola kladne prijatá a bolo CZ vystavené stavebné povolenie. Po zadovážení novej projektovej dokumentácie sa stavba začala realizovať na jeseň roku 1990, ale len sondážou starých základov, či sú použiteľné pre nový kostol. Bolo potvrdené, že je to možné a tak už na jeseň roku 1990 sa začal zhromažďovať materiál na stavbu. Samotné práca na stavbe kostola sa začali 1. marca 1991. Stavba bola potom dokončená na jeseň roku 1992 a posvätená 3l. októbra 1992 vtedajším generálny biskupom Pavlom Uhorskaiom. Zvesťou Božieho slova slúžil brat biskup Július Filo – biskup VD. Prítomní boli aj rodáci z Budimíra – Juraj Kevický a Vladimír Mako, ako aj ďalší hostia na čele so seniorom Košíckého seniorátu Ladislavom Fričovským. Slávnosti sa zúčastnili aj reformovaný brat farár Hudák, ako aj greckokatolícky farár Smolnický. Rímskokatolícky kňazi z Ploského a Budimíra pozvanie ignorovali a neprišli. Pri posviacke sa podľa odhadu zúčastnilo asi 1500 ľudí v obidvoch chrámoch ako aj v okolí.

Druhým kazateľom v tomto chráme bol Juraj Kevický a tretím Ľudovít Dudáš. Postupne tu potom slúžili brat senior, konsenior a okolití kolegovia.

Treba spomenúť aj tých, ktorí stáli popri vedení vo vedení cirkevného zboru pri zrode myšlienky a výstavby nového kostola v Budimíre: Ondrej Nosáľ kurátor z Rozhanoviec, Milan Vahalec kurátor z Beniakoviec, Stanislav Halás presbyter z Beniakoviec, Ing. Bohuš Vahalec presbyter z Beniakoviec, Pavel Roháček presbyter a kantor z Beniakoviec,  Milan Ivanecký presbyter z Vajkoviec, Juraj Petro presbyter z Chrastného, Imrich Nosáľ presbyter z Chrastného, Dušan Zborovský presbyter z Chrastného, Miloš Cibuľa presbyter z Kraľoviec, Pavel Matta presbyter z Kraľoviec, Ján Nohaj presbyter zo Seniakoviec, Pavel Sabol kurátor z Bretejoviec, Juraj Valík presbyter z Bretejoviec, Milan Grega presbyter z Bretejoviec, Milan Polahár kurátor z Tepličian, Ondrej Horenský presbyter z Tepličian, Pavel Bobb kurátor z Budimíra, František Petro presbyter z Budimíra, Róbert Grega presbyter z Budimíra, Martin Grega presbyter z Budimíra, Ján Sabol presbyter z Budimíra, Ing. Miroslav Fazekaš presbyter z Budimíra a jedna jediná sestra – sestra kostolníčka Mária Škripková z Budimíra.  Ondrej Grega kurátor z Budimíra, Ondrej Petro zborový dozorca z Chrastného, Ondrej Petro kurátor z Vajkoviec, Imrich Matta kurátor z Ploského, Imrich Cibuľa presbyter z Kráľoviec, Milan Cibuľa zástupca dozorcu z Kráľoviec, František Cibuľa presbyter z Kráľoviec, Michal Gazdík kurátor z Kráľoviec, Ondrej Gašpar kurátor zo Seniakoviec, Imrich Kove kurátor z Ploského, Rudolf Varga, presbyter z Bretejoviec, František Štofa presbyter a pokladník z Budimíra, Juraj Sabol presbyter z Budimíra.  V roku 2015 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia fasády kostola a fasády fary v Budimíri.

Kostol v Chrastnom

Kostol v Chrastnom

Dňa 1. júna 2008 sa konala posviacka kostola vo filiálke Chrastné. Počiatok výstavbu kostola v Chrastnom sa začal v roku 2004, keď seniorátne presbyterstvo na svojom zasadnutí súhlasilo s výstavbou, pôvodne, modlitebne, neskôr bolo uzhodnuté, že nová bohoslužobná stavba vo filiálke Chrastné bude kostolom s vežou.  Posviacku vykonal biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol, kazateľom bol senior Ján Hruška a liturgovia boli konsenior Dušan Havrila a farári Juraj Kevický zo Zvolenskej Slatiny, Vladimír Mako z Brezna, Radoslav Grega z Opinej a Jaroslav Petro z Obišoviec. Treba spomenúť, že najviac sa o výstavbu kostola zaslúžil kurátor Chrastného Imrich Nosáľ s manželkou Emíliou a presbyteri Juraj Petro st., Dušan Rabatín, Katarína Rabatínová, Július Petro a Emil Petro.

Kostol v Rozhanovciach

Kostol v Rozhanovciach

Kostol v Rozhanovciach, ktorý bol stavaný spoločne s reformovanou cirkvou bol posvietený dňa 31. septembra 2012. O výstavbu tohto kostola sa zaslúžili kurátor Rozhanoviec Ján Beňo a presbyteri Viera Dombiová a Ondrej Nosáľ st. Veľkú zásluhu na výstavbe kostola majú aj vedúci predstavitelia reformovanej cirkvi v Rozhanovciach.

Významné osobnosti v osemnástom a devätnástom storočí

Cirkevný zbor mal významné osobnosti ako na poli cirkevnom tak aj svetskom, predovšetkým Daniel Ujházy, ktorý v roku  1777 bol členom deputácie u jej veličenstva Márie Terézie. Potom Ladislav Ujházy sa  vyznamenal mnohostrannou prácou a v roku 1848-49 sa odsťahoval do Ameriky, kde bol v Ankone americkým konzulom a v roku 1880 boli jeho telesné pozostatky prevezené za veľkých slávnosti do tunajšej rodinnej kaplnky. Ďalším významným mužom bol prvý dozorca Jozef  Ujházy (1869 – 1881), ktorý vyššie spomenutou základinou osamostatnil cirkev budimírsku a na prešovské Evanjelické kolégium daroval 10 000 forintov. Od roku 1882 bol dozorcom František Erdélyi – prešovský advokát a zástupca rodiny Ujházyovej, ktorý bol pri zriaďovaní zboru a mál veľké zásluhy na jeho zveľaďovaní.

Pôsobiaci farári

Prvým farárom v novozaloženom cirkevnom zbore bol Chotvács Helónyi Endre, prišiel z Rankoviec, kde účinkoval v rokoch 1862 -1869. V Budimíri svoje účinkovanie začal 1. júla 1869. Narodil sa v Kameňanoch 3. januára 1835 a zomrel 17. júla 1901 v Budimíri.

Druhým farárom bol Baloghy Farkaš, prišiel z Marhane, kde pôsobil od 2. októbra 1885 do 20. marca 1902. V Budimíri zaujal kňazskú stanicu 22. marca 1902. Narodil sa vo Vacovciach 24. júna 1861, zomrel 13. marca 1933 v Budimíri.

Tretím farárom bol Adolf Kevický, prišiel Z Brezna n/Hr., kde účinkoval od 1. augusta 1932 do 1.septembra 1934 ako zborový kaplán po boku Martina Rázusa. Narodil sa v Keviciach 9. mája 1906 rodičom Samuela Kevického a Anny rod. Lehotzkej. V Budimíri účinkoval od 1.septembra 1934 do 30.júna 1979, kedy odišiel do dôchodku.

Štvrtým farárom bol Bohdan Konček, ktorý prišiel zo Soli, kde pôsobil od 15.decembra 1972 do 20.októbra 1979 ako zborový farár. V Budimíri začal pôsobiť od 21.októbra 1979 až do 8. júna 1983, kedy ilegálne odišiel na Západ. Narodil sa 1. februára 1945 v Dolnom Smokovci, rodičom Dáriusa Končeka a Anny rod. Ilušiakovej.

Piatym farárom je Daniel Dudáš, ktorý ako biskupský kaplán v časoch od 8.  júna1983 do 28. februára 1984 zastupoval cirkevný zbor. Od 1. marca 1984 do 21. augusta 1989 bol menovaný do zboru ako námesný farár a od 21.augusta 1989 si ho cirkevný zbor zvolil za riadneho kňaza. V roku 2018 náhle umiera.

Šiestou a zároveň súčasnou farárkou je Anna Debnárová, rod. Balogová. Po svojej ordinácií v roku 2012 pôsobila ako biskupská kaplánka na Generálnom biskupskom úrade Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Po úspešnom zložení farárskych skúšok bola menovaná aj ako duchovná správkyňa na Teologicom domove pri Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 29. marca 2019 bola zvolená za zborovú farárku v CZ ECAV Budimír.


Použitá literatúra:
PETRÍK, Borislav, RYBÁR, Peter 2001. Evanjelická encyklopédia Slovenska. 1. Vydanie Bratislava: BoPo pre GBÚ ECAV na Slovensku, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8
VARSIK, Branislav, 1973. Osídlenie Košickej kotliny 2. 1. Vydanie Bratislava: SAV, 1973. 604 s.
HORK, Jozef: Gajdoš Ján 1975. Slovenský preklad rkp. Dejiny Šarišsko-zemplinského seniorátu 2 časť. 1. Vydanie PREŠOV: Združenie evanjelikov augsburského vyznania Považského seniorátu, 2010. ISBN 978-80-89486-00-7
Kronika cirkevného zboru ECAV na Slovensku Budimír
Zápisnice CZ ECAV na Slovensku BUDIMÍR. 1869-1882

Pôsobiaci farári:

 1. Chotvás Helónyi Endre 1869 – 1901
 2. Baloghy Farkaš 1902 – 1933
 3. Adolf Kevický 1934 – 1979
4. Bohdan Konček 1979 – 1983
5. Daniel Dudáš 1984 – 2018
6. Anna Debnárová 2019 – súčastnosť