Štvrtok

17. marec 2022

Čítanie: Ž 119, 137 – 144

„Ja som…, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý.“ Ž 22, 7

Potupa a opovrhnutie nie je nič príjemné. Z udalostí Veľkého piatku vieme, že potupa nabrala v živote Pána Ježiša veľmi konkrétne podoby. Vyzlečenie rúcha, zbičovanie, korunovanie tŕňovou korunou, vysmievanie, smrť ukrižovaním, ocot namiesto vody, atď. To všetko poznáme a aj vieme, že to znášal od svojich nepriateľov, od rímskych vojakov. Avšak potupu či opovrhnutie znášal aj od svojich vlastných. Veď neboli to náhodou Židia, ktorí Ho chceli v Jeruzaleme ukameňovať? (J 8, 59) A nebol to náhodou Jeho vlastný veľkňaz Kaifáš, ktorý predvolal proti Nemu falošných svedkov a následne bol vzatý pred Piláta? Opovrhnutie vlastnými bolí vždy viac. Pán Ježiš bol opovrhnutý vlastným ľudom. Teda tými, ktorí sa hlásia k Hospodinovi. Aj to prežil Boží Syn na kríži. Opovrhnutie vlastnými, ktoré sa neraz v našich myšlienkach, slovách i skutkoch opakuje. Amen.

Modlitba: Pane Bože, prosíme, odpusť nám, ak neraz stojíme svojimi životmi na strane tých, ktorí Tebou i dnes opovrhujú a majú ťa za obyčajného červa, ktorého treba pošliapať. Odpusť nám to pre zásluhy svojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka CZ ECAV Budimír

ilustračné foto: pixabay.com