Sobota

12. marec 2022

Čítanie: Ž 88

„Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“ Ž 22, 3

Pán Ježiš v ťažkých chvíľach života na zemi, ktoré znášal kvôli nám, sa nerúha, ale volá k svojmu Otcovi. A nielenže sa nerúha, ale ani nemlčí. Netvári sa urazene. Volá slovami 22. žalmu, ktorý nekončí známymi slovami, ale má svoje pokračovanie, ktoré si postupne všimneme. Žalmista volá vo dne i v noci. Volá celý deň, pretože túži po odpovedi. Túži poznať Božiu vôľu. Uvedomuje si, že keď prestane volať, keď prestane kričať, bude stratený. Veď ak sa niekto stratí a nevolá o pomoc, znamená, že nádeje na jeho nájdenie sa zmenšujú. Prestať kričať, znamená stratiť sa. Neprestávajme teda volať na Hospodina nášho Boha. Volajme keď sa nás zmocňuje choroba, bolesti, ťažkosti života, pocity viny atď. Volajme! Volajme v modlitbách. Veď Pán Ježiš nám zasľúbil „Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním? Hovorím vám: Čoskoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (L 18, 7 – 8)

Modlitba: Pane Ježiši Kriste, vo svojej neopísateľnej bolesti a agónii si z kríža volal na svojho Otca. Daj, aby sme aj my dokázali vo dne i v noci volať v modlitbách k svojmu nebeskému Otcovi. Amen.

Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka CZ ECAV Budimír

ilustračné foto: pixabay.com