Pondelok

14. marec 2022

Čítanie: Ž 105

„V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval.“ Ž 22, 5

Uprostred neuveriteľnej nespravodlivosti a strašného utrpenia za hriechy, ktorých sa nikdy nedopustil, Ježiš uznáva svätosť Boha, svojho Otca, a spravodlivosť Jeho rozsudku. Ježiš vie, že iba vďaka Jeho utrpeniu môže Boh odpustiť všetky naše hriechy a naše neprávosti, naše vzopretia sa Božej vôli, i Bohu samotnému. Obklopený posmievačmi a všetkou tou nespravodlivosťou, ale i fyzickou bolesťou sa rozpomína na vernosť svojho Otca. Spomienky sa mu javia ako ostrov útechy uprostred oceánu utrpenia.

Jeho nepokojne hľadajúca myseľ hľadá pokoj v premietaní tých udalostí v histórii Izrael. Rovnako ako žalmistovi otcovia pred ním, aj Ježiš dôveruje svojmu Bohu, že ho vyslobodí, prinesie ho domov do raja. Aj tu je príklad pre naše životy, pre situácie, keď sa nám zdá že sme v koncoch. Pamätajme na Ježiša. Rozpomínajme sa na to všetko dobré čo pri nás i pri našich blízkych Hospodin vykonal. Nech je to pre nás povzbudením v zápasoch, ale aj uistením, že i my sa smieme spoliehať na Ježiša Krista. Veď Jeho obeť na kríži bola dokonalá, dostatočná na to, aby prikryla naše neprávosti a my sme získali odpustenie z milosti skrze vieru v Neho. Záchrana nás hriešnych pre večnosť nám môže byť uistením, že Pán Boh to s nami myslí vážne a že viera v Neho nie je prázdna ani daromná. Amen.

Modlitba: Pane Ježiši Kriste, daj mi pevnú dôveru v Tvoju starostlivosť a ochranu a v Tvoje vyslobodenie zo všetkých mojich problémov. Amen.

Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka CZ ECAV Budimír

ilustračné foto: pixabay.com