Piatok

25. marec 2022

Čítanie: Ez 11, 14 – 21

„moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach.“ Ž 22, 15b

Týmito slovami pokračuje žalmista v opise trápenia a bezmocnosti. Vyliatie je nahradené rozpúšťaním, voda voskom a kosti sú nahradené srdcom. Rozpúšťanie je častým obrazom straty mysle, odvahy, ale i malomyseľnosti. Pán Ježiš je už na konci svojich síl a pozemského života. V obraze srdca však môžeme vidieť aj inú, vzácnu myšlienku. Kým naše srdcia sú neraz zatvrdené hriechom, Ježišovo srdce sa aj v takejto ťažkej chvíli, kedy by sa mohol hnevať, roztápa. Rozpúšťa sa ako vosk. Hriech zatvrdzuje naše srdcia a mení ich na kameň. Ježišovi nepriatelia mali takéto srdcia ak dokázali bezcitne volať „Ukrižuj Ho!“ Takéto chladné a bezcitné srdcia, ktoré sa postupne menia na kameň máme neraz aj my, ak nevidíme potreby svojich blížnych, ak v ich núdzi necítime žiadnu ľútosť. Ježišovo srdce je ako vosk. Jeho srdce vnímalo a vníma potreby ľudí. Očisťoval malomocných, uzdravoval hluchých, slepých, nemých, vyháňal démonov, pomáhal blúdiacim, atď. Ježišovo srdce nikdy nezatvrdlo. Ježišovo srdce krvácalo kvôli nám. Nechajme naše hriechom zatvrdené srdcia roztápať v pokore a pokání pred našim Spasiteľom Ježišom Kristom. Amen.

Modlitba: Pane Ježiši, ďakujeme Ti za Tvoju veľkú obeť, ktorú si za nás podstúpil na kríži, keď si obetoval svoje telo i srdce. Roztápaj prosíme naše srdcia v pokore a pokání pred Tebou. Amen.

Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka CZ ECAV Budimír

ilustračné foto: pixabay.com