Štvrtok

7. apríl 2022

Čítanie: L 23, 44 – 49

„Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal.“ L 23, 46

Po zaplatení všetkých našich hriechov a po tom, čo to nahlas zvestuje celému svetu, nie je dôvod, aby Ježiš naďalej trpel na kríži. Pán Ježiš napĺňa slová „Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca.“ (J 10, 17 – 18) Teraz nastal ten čas. Lukáš nám hovorí, že Ježiš zvolal silným hlasom, odovzdal svojho ducha Otcovi a vydýchol naposledy.

Aj v týchto Ježišových slovách vidíme Jeho úplnú oddanosť svojmu Otcovi a Jeho poslušnosť. Pán Ježiš aj v tých najťažších chvíľach, ktoré tu na zemi zakúsil dôveruje svojmu Otcovi. Odchádza nie s výčitkami, alebo hnevom, ale so slovami v ktorých sa nanovo odovzdáva do Božej moci, ktorá ho tretieho dňa vzkriesila z mŕtvych a tak dokázala svoju moc aj nad smrťou a diablom samotným. Jeho smrť a udalosti, ktoré to všetko sprevádzali mali obrovský vplyv na ľudí, ktorí boli očitými svedkami týchto udalostí.

Stotník videl ako mnohí zločinci zomierajú na kríži – žiadny nebol ako Ježiš. Vo chvíľach pred svojou smrťou Ježiš silným hlasom volá slovami: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“, „Žíznim!“, „Je dokonané“ a „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Ukrižovaní zločinci zomreli udusením v dôsledku nahromadenia tekutiny v pľúcach. Ježiš aj v takejto chvíli má silu volať na hlas. Možno aj táto udalosť viedla stotníka k oslave Hospodina ako to čítame – „Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Naozaj, tento človek bol spravodlivý.“ (L 23, 47).

Modlitba: Pane Ježiši Kriste,  prosíme Ťa, aby sme nielen v tých najťažších chvíľach života, ale vždy sa dokázali v úplnej dôvere odovzdať do Tvojich láskavých a milostivých rúk. Amen.

Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka CZ ECAV Budimír

ilustračné foto: pixabay.com